Radi čítame o živote iných ľudí. V posledných rokoch, keď popularita mnohých typov kníh klesla, predajné čísla biografických a autobiografických memoárov zostali silné. Zároveň je obrovský rozmach blogov a využívanie sociálnych médií na popis udalostí v našom každodennom živote. Zdá sa, že každý chce povedať svoj príbeh.
To nie je prekvapujúce. V priebehu minulého storočia množstvo psychológov písalo o silnej ľudskej potrebe dať svojmu životu zmysel. Erik Erikson opísal celoživotnú túžbu vytvoriť si jedinečnú identitu a nájsť zmysel pre zmysel života. Jeho súčasník Abraham Maslow vytvoril teóriu „sebaaktualizácie“, päť po sebe idúcich štádií ľudských potrieb, ktoré vyvrcholia potrebou cítiť pocit úspechu a dosiahnuť svoj jedinečný potenciál. Je jasné, že pripomenutie si a pochopenie našej minulosti nám pomáha určiť identitu a účel.
V súčasnosti, keď sme neustále pokúšaní rozptyľovaním a obliehaní väčším množstvom informácií, ako dokážeme spracovať, sa nám život môže zdať neusporiadaný a chaotický. To zase môže spôsobiť, že pochybujeme o našej pamäti a uvažujeme, či niekedy nájdeme jasnosť, smer a účel.
Jedným z najlepších spôsobov, ako si zapamätať a pochopiť, čo sa deje vo vašom živote, je viesť si písaný denník. Podľa Arthura Applebeeho, profesora na School of Education na Albany University v New Yorku, vám vedenie záznamov o osobných udalostiach – či už online alebo ešte lepšie ručne – umožňuje dospieť k rozumnejším záverom o tom, čo ste sa naučili.
Zapisovanie toho, čo zažijete, tiež podstatne zlepšuje vašu schopnosť zapamätať si to neskôr, ako ukázali Martin Conway a Sue Gathercole v sérii experimentov vykonaných na Lancaster University.
Agnes Szollosi a jej kolegovia z Technickej a ekonomickej univerzity v Budapešti zistili, že ak si chcete čo najjednoduchšie spomenúť na nedávne udalosti, je na to najlepší čas ísť spať. Naverbovali 109 mladých dospelých a požiadali ich, aby si päť dní viedli denný denník. Účastníci dostali jednu z troch sérií pokynov: zaznamenať večer udalosti toho istého dňa; zaznamenať ranné udalosti predchádzajúceho dňa; alebo na nahrávanie večerných udalostí predchádzajúceho dňa.
O tridsať dní neskôr boli účastníci požiadaní, aby si spomenuli čo najviac z toho, čo zaznamenali. Tí, ktorí si písali denník večer – či už rozprávali o udalostiach toho istého dňa alebo predchádzajúceho – si pamätali lepšie a presnejšie ako účastníci, ktorí si denník písali ráno. Vedci tvrdia, že je to preto, že keď si vybavíme udalosti tesne pred spaním, spomienky sa upevnia a stabilizujú počas nasledujúceho spánku.